Rekreasaun
A. introdusaun
Halo rekreasaun ne ' ebé hala ' o atividade iha tempu
deskansa nian (kampu) ne ' ebé ho objetivu atu estabelese, hadi ' a fila fali
frescura husi fíziku, mentál, neon no poder rekreasaun (hakarak individualmente
ka iha grupu) mak ne ʼ ebé lakon tanba atividade rotineiras liu husi provizaun
lor-loron buka jogu diversaun nian sira, entretenimento no atividade oin-oin no
bele fó satisfasaun no emosaun ne ' ebé mak ho intensaun atu hala ' o ema nian
no moris espirituál ".
Ne ' e ne ' e meius ida ba atividade sosiál divertida ne
' ebé mak halo de ‟ it ba atividade ne ' e rasik, la ' ós tanba sira hakarak
hetan buat ruma gerados husi atividade hirak ne ' e.
B. objetivu
Estudante KENDAL stikes hein katak:
1. Hatene, komprensaun ea prátika rekreasaun
2. Hatene, komprende no pratika kona-ba tipu rekreasaun
3. Hatene, komprensaun ea prátika Rekreasaun Benefísiu
1. Hatene, komprensaun ea prátika rekreasaun
2. Hatene, komprende no pratika kona-ba tipu rekreasaun
3. Hatene, komprensaun ea prátika Rekreasaun Benefísiu
BAB II
DISUKUSAUN
A. DEFINISAUN
REKREASAUN
Rekreasaun mai husi latim ne ' e "criatura", ne
' ebé signifika kria, nune ' e, fo ' o ona prefixo "reinsersaun", ne
' ebé, tanba ne ' e signifika "refresco inventividade ka kriatividade
rekuperasaun". Atividade recreativas mak normalmente hala ' o tempu
livre sira nian (leasuretime). Aktividades oioin ne ' e derivado liafuan
"licere" (latim), ne ' ebé signifika lisensa atu bele goza momentu
hirak ne ' ebé livre husi atividade rotina atu bele restaura ka atualizar.
1. Atividade rekreasaun ne ' e bele interpreta nu ' udar refresco korpu no neon tomak;buat ne ' ebé loos ona laran no refrescante nu ' udar entretenimento; piquenique. Nu ' udar meiu recreativas husik.
2. rekreasaun atividade ida ne ' ebé mak hala ' o ba atualizar fizikamente no mentalmente invalidus moris cotidiana, atu nune ' e bele aumenta kapasidade kriativa ba ema kriatura atu hetan ekilíbriu entre servisu no deskansa.
3. rekreasaun atividade ida ne ' ebé mak hala ' o husi ema ida hetan ksolok no satisfasaun.
4. rekreasaun nu ' udar atividade ne ' ebé mak halo bei-beik, nu ' udar atividade ne ' ebé mak mudansa rotinas no obrigasaun hanesan iha atividade servisu.
5. rekreasaun nu ' udar atividade memenfaatkan prosesu durante tempu deskansa nian ho hahalok ida ne ' ebé bele aumenta tempu deskansa nian.
6. rekreasaun nu ' udar reciclagem ba forsa no vigór hafoin servisu duro.
7. Rekreasaun atividade barak iha tempu livre ka relaxante. Iha leten hasoru nian bele iha ona konkluzaun katak definisaun rekreasaun ne ' ebé hala ' o atividade iha tempu deskansa nian (kampu) ne ' ebé ho objetivu atu estabelese, hadi ' a fila fali ba frescura fízika, mentál, neon no enerjia instalasaun (hakarak individualmente ka iha grupu) mak ne ʼ ebé lakon tanba atividade rotina loron hotu-hotu, buka husi jogu diversaun nian, entretenimento no atividade oin-oin no bele fó satisfasaun no emosaun ne ' ebé mak ho intensaun atu hala ' o ba rai li ' ur no interior umanu ".
1. Atividade rekreasaun ne ' e bele interpreta nu ' udar refresco korpu no neon tomak;buat ne ' ebé loos ona laran no refrescante nu ' udar entretenimento; piquenique. Nu ' udar meiu recreativas husik.
2. rekreasaun atividade ida ne ' ebé mak hala ' o ba atualizar fizikamente no mentalmente invalidus moris cotidiana, atu nune ' e bele aumenta kapasidade kriativa ba ema kriatura atu hetan ekilíbriu entre servisu no deskansa.
3. rekreasaun atividade ida ne ' ebé mak hala ' o husi ema ida hetan ksolok no satisfasaun.
4. rekreasaun nu ' udar atividade ne ' ebé mak halo bei-beik, nu ' udar atividade ne ' ebé mak mudansa rotinas no obrigasaun hanesan iha atividade servisu.
5. rekreasaun nu ' udar atividade memenfaatkan prosesu durante tempu deskansa nian ho hahalok ida ne ' ebé bele aumenta tempu deskansa nian.
6. rekreasaun nu ' udar reciclagem ba forsa no vigór hafoin servisu duro.
7. Rekreasaun atividade barak iha tempu livre ka relaxante. Iha leten hasoru nian bele iha ona konkluzaun katak definisaun rekreasaun ne ' ebé hala ' o atividade iha tempu deskansa nian (kampu) ne ' ebé ho objetivu atu estabelese, hadi ' a fila fali ba frescura fízika, mentál, neon no enerjia instalasaun (hakarak individualmente ka iha grupu) mak ne ʼ ebé lakon tanba atividade rotina loron hotu-hotu, buka husi jogu diversaun nian, entretenimento no atividade oin-oin no bele fó satisfasaun no emosaun ne ' ebé mak ho intensaun atu hala ' o ba rai li ' ur no interior umanu ".
B.
Karaterístika Recreation
Karaterístika husi rekreasaun mak hanesan:
1. Caracteristicamente fíziku, mentál no emosional.
2. La iha forma ida ka maneira ne ' ebé partikulár.
3. Bele evocar sentimentu kona-bá, senag no ksolok ba ofensor.
4. Implantado iha tempu deskansa nian.
5. Livre husi presaun ne ' e.
6. ida ne ' ebé presiza universál, lao ' os limitadu husi kamada espesífiku.
7. Caracteristicamente flexivél. La ' ós limitadu husi fatin ne ' e, ne ' e bele hala ' o husi ema ida ne ' e, ka ba grupu ka ema ne ' e. Rekreasaun la ' ós limitadu ho ninian vontade, no riku no ne ' ebé kiak ne ' e bele aproveita no mós la ' ós limitadu husi instalasaun ka instrumentu balu, bele halo liu hosi ferramenta simples no instrumentu moderna.
8. Prezide husi atividade sira ne ' ebé determina forma rekreasaun.
Karaterístika husi rekreasaun mak hanesan:
1. Caracteristicamente fíziku, mentál no emosional.
2. La iha forma ida ka maneira ne ' ebé partikulár.
3. Bele evocar sentimentu kona-bá, senag no ksolok ba ofensor.
4. Implantado iha tempu deskansa nian.
5. Livre husi presaun ne ' e.
6. ida ne ' ebé presiza universál, lao ' os limitadu husi kamada espesífiku.
7. Caracteristicamente flexivél. La ' ós limitadu husi fatin ne ' e, ne ' e bele hala ' o husi ema ida ne ' e, ka ba grupu ka ema ne ' e. Rekreasaun la ' ós limitadu ho ninian vontade, no riku no ne ' ebé kiak ne ' e bele aproveita no mós la ' ós limitadu husi instalasaun ka instrumentu balu, bele halo liu hosi ferramenta simples no instrumentu moderna.
8. Prezide husi atividade sira ne ' ebé determina forma rekreasaun.
C. Faktor-faktor
yang Mempengaruhi Rekreasi
Tuir Bovy no Lawson (1997), iha buat balun ne ' e fatór
ida ne ' ebé afetam rekreasaun, no seluk tan:
1. Fatór sosiál no ekonómiku
Iha komunidade sira ho grupu ruma sosiál (elite) sei ne ' ebé diferente husi komunidade tempu livre iha jerál tanba hosi diferensa instalasaun propriedade.
2. Fatór seksu, idade no família
Atividade recreativas bele varia ho feto klosan no mane klosan sira iha atividade oin-oin reklreasi adultu.
3. Fatór disponibilidade tempu livre
Organiza tempu livre rekreasaun dona de uma ne ' e sei sai oin seluk, ho feto trabalhadoras.
4. Instituisaun Fatór Hirak
Asosiadu ho realizasaun, fundu ba propriedade, mudansa ba atitude relasiona ho tempu livre.
D. Tipu hala ' o no Rekreasaun edifisiu
Tuir Dezenvolvimentu Rekreasaun Hand Book mak hanesan:
1. violénsia Resort/komunidade
ida ne ' e. Resort: nu ' udar fatin interese ho tempu badak ida ne ' ebé fornese atividade oin-oin recreativas ida, hanesan: alojamentu, han/hemu, no performances ho fundu ba kompozisaun luxu ida primitivo.
b. Objetivu ne ' e atu hasoru tortura no tratamentu ne ' ebé laiha esperiénsia ne ' e nia rohan tempu livre no ne ' e mós ba grupu boot ida turista sira.
c. forma otél ka motel iha hela bee, iha foho leten, no hala ' o ba ' a.
d. área deskansa nian ne ' ebé mak tons naturál, tradisionálmente inclinados, nu ' udar ezemplu tuir forma bee, contornos, rai no klima ne ' e.
no. Iha períodu naruk funsionamentu.
2. Theme Park
Atração ida ne ' ebé dedika ba rekreasaun énfaze iha fantasia no imajinasaun mak hala ' o ho konsiderasaun espesiál, nu ' udar Disney World (iha eskala bo ' ot), Bee Activity Park (kiik sira).
Tema prazu Park iha sentidu ida luan liu ba ne ' ebé de ' it ' parke temático '. Michael Sorkin iha ninia prefásiu ba livru "ba variação kona-ba tema Park: The City New American eo Nune ʼ E ba espasu Públiku", ne ' e fornese definisaun ba Theme Park hanesan mundu "," ka fatin ida ne ' ebé karateriza-an, inter alia, la ' e vinkula ba meiu jeográfiku espesífiku no observa faktus, ne ' e, hodi garante estimulação nonstop (Sorkin, Michael; 1992; ix).
Mundu entretenimento nian la ' ós moras ne ' e fatór determinante ida husi movimentu emerjensia klandestina nian konseitu parke temático, maibé ne ' e mehi ne ' e husi komunidade ne ' e sei kondisaun ida ne ' ebé "iha mundu" ne ' ebé parese ka "di ' ak liu" nia mak ida ne ' e halo ho ne ' ebé sa ' e popularidade konseitu ida ne ' e.
Theme Park, ne ' ebé aprezenta ba vizaun ida tuir orden no lidera faktus hatudu katak, maske dala barak uza forma/forma ladún artístika bosok ka memperdaya-realidade ida ne ' ebé "troka" iha públiku demokrátiku no duni sai atraente liu ba ema sira ne ' e, tanba "estimulação" no "simulasaun" estadu nian di ' ak, ne ' ebé la iha moris-kiak, ba asidente ne ' e, dezigualdade sosiál, krime, lixu/reziduu no seluk tan kondisaun negativa urbana ba komponente hotu-hotu ne ' e ambiente ne ' e bele kontrola fali tuir kondisaun tan ideál esperadas. Disney no indústria cinematográfica ba Hollywood bele refere hanesan movimentu emerjensia klandestina nian iniciador konseitu ida ne ' e.
3. Komersiál sira la-husik
ida ne ' e. Áreas urbanas kria naturalmente (edifísiu ba rekreasaun) ho fin komersializasaun ka kliente ne ' ebé eziste.
b. Orientasaun ne ' e bele passiva no ida ne ' ebé ba klube ezemplu saúde, galerias, teatros, no nune ' e ba oin.
4. Suplementár Recreational
Instalasaun recreativas atu nu ' udar elementu sekundáriu ba funsaun prinsipál ida iha área violénsia, komersiál, hanesan piscinas, kampu golfe, no nune ' e ba oin.
5. Uza Recreation
Asa Haryono iha livru "Animasaun Turístiku Nian no entretenimento", dehan katak iha utilidade atu rekreasaun mak hanesan:
ida ne ' e. Ba saúde, saúde no korpu no neon
b. Atu bele estabelese ka harii karáter
c. Nu ' udar impedimentu ba krime
d. Nu ' Udar meiu ida ne ' ebé edukasaun morál
no. Atu nune ' e buat ne ' ebé relasiona ho ekonomiaTujuan Rekreasi
1. Fatór sosiál no ekonómiku
Iha komunidade sira ho grupu ruma sosiál (elite) sei ne ' ebé diferente husi komunidade tempu livre iha jerál tanba hosi diferensa instalasaun propriedade.
2. Fatór seksu, idade no família
Atividade recreativas bele varia ho feto klosan no mane klosan sira iha atividade oin-oin reklreasi adultu.
3. Fatór disponibilidade tempu livre
Organiza tempu livre rekreasaun dona de uma ne ' e sei sai oin seluk, ho feto trabalhadoras.
4. Instituisaun Fatór Hirak
Asosiadu ho realizasaun, fundu ba propriedade, mudansa ba atitude relasiona ho tempu livre.
D. Tipu hala ' o no Rekreasaun edifisiu
Tuir Dezenvolvimentu Rekreasaun Hand Book mak hanesan:
1. violénsia Resort/komunidade
ida ne ' e. Resort: nu ' udar fatin interese ho tempu badak ida ne ' ebé fornese atividade oin-oin recreativas ida, hanesan: alojamentu, han/hemu, no performances ho fundu ba kompozisaun luxu ida primitivo.
b. Objetivu ne ' e atu hasoru tortura no tratamentu ne ' ebé laiha esperiénsia ne ' e nia rohan tempu livre no ne ' e mós ba grupu boot ida turista sira.
c. forma otél ka motel iha hela bee, iha foho leten, no hala ' o ba ' a.
d. área deskansa nian ne ' ebé mak tons naturál, tradisionálmente inclinados, nu ' udar ezemplu tuir forma bee, contornos, rai no klima ne ' e.
no. Iha períodu naruk funsionamentu.
2. Theme Park
Atração ida ne ' ebé dedika ba rekreasaun énfaze iha fantasia no imajinasaun mak hala ' o ho konsiderasaun espesiál, nu ' udar Disney World (iha eskala bo ' ot), Bee Activity Park (kiik sira).
Tema prazu Park iha sentidu ida luan liu ba ne ' ebé de ' it ' parke temático '. Michael Sorkin iha ninia prefásiu ba livru "ba variação kona-ba tema Park: The City New American eo Nune ʼ E ba espasu Públiku", ne ' e fornese definisaun ba Theme Park hanesan mundu "," ka fatin ida ne ' ebé karateriza-an, inter alia, la ' e vinkula ba meiu jeográfiku espesífiku no observa faktus, ne ' e, hodi garante estimulação nonstop (Sorkin, Michael; 1992; ix).
Mundu entretenimento nian la ' ós moras ne ' e fatór determinante ida husi movimentu emerjensia klandestina nian konseitu parke temático, maibé ne ' e mehi ne ' e husi komunidade ne ' e sei kondisaun ida ne ' ebé "iha mundu" ne ' ebé parese ka "di ' ak liu" nia mak ida ne ' e halo ho ne ' ebé sa ' e popularidade konseitu ida ne ' e.
Theme Park, ne ' ebé aprezenta ba vizaun ida tuir orden no lidera faktus hatudu katak, maske dala barak uza forma/forma ladún artístika bosok ka memperdaya-realidade ida ne ' ebé "troka" iha públiku demokrátiku no duni sai atraente liu ba ema sira ne ' e, tanba "estimulação" no "simulasaun" estadu nian di ' ak, ne ' ebé la iha moris-kiak, ba asidente ne ' e, dezigualdade sosiál, krime, lixu/reziduu no seluk tan kondisaun negativa urbana ba komponente hotu-hotu ne ' e ambiente ne ' e bele kontrola fali tuir kondisaun tan ideál esperadas. Disney no indústria cinematográfica ba Hollywood bele refere hanesan movimentu emerjensia klandestina nian iniciador konseitu ida ne ' e.
3. Komersiál sira la-husik
ida ne ' e. Áreas urbanas kria naturalmente (edifísiu ba rekreasaun) ho fin komersializasaun ka kliente ne ' ebé eziste.
b. Orientasaun ne ' e bele passiva no ida ne ' ebé ba klube ezemplu saúde, galerias, teatros, no nune ' e ba oin.
4. Suplementár Recreational
Instalasaun recreativas atu nu ' udar elementu sekundáriu ba funsaun prinsipál ida iha área violénsia, komersiál, hanesan piscinas, kampu golfe, no nune ' e ba oin.
5. Uza Recreation
Asa Haryono iha livru "Animasaun Turístiku Nian no entretenimento", dehan katak iha utilidade atu rekreasaun mak hanesan:
ida ne ' e. Ba saúde, saúde no korpu no neon
b. Atu bele estabelese ka harii karáter
c. Nu ' udar impedimentu ba krime
d. Nu ' Udar meiu ida ne ' ebé edukasaun morál
no. Atu nune ' e buat ne ' ebé relasiona ho ekonomiaTujuan Rekreasi
Nu ' udar ba fin rekreativu, no seluk tan:
1. Harii no hametin relasaun ema
2. Mantein prezervasaun natureza
3. Manutensaun valór kulturál
4. prazer ea satisfasaun ne ' e tenke iha kapasidade atu hala ' o curiosidade/aventura.
5. Hametin saúde fízika no espirituál
1. Harii no hametin relasaun ema
2. Mantein prezervasaun natureza
3. Manutensaun valór kulturál
4. prazer ea satisfasaun ne ' e tenke iha kapasidade atu hala ' o curiosidade/aventura.
5. Hametin saúde fízika no espirituál
Iha 4 benefísiu rekreasaun:
1. Fornese ekilíbriu ida iha liman pesoál
2. Kuda iha domin ne ' e ba oin mai
3. Kuda sentimentu domin ba universo
4. Sa ' E gratidaun ba domin ba maromak
F. Tipu Rekreasaun
Turizmu 1.
Turizmu ka turizmu ne ' e viajen ida ne ' ebé halo ba tempu livre ka férias, no preparativu sira iha lala ' ok ba atividade ida ne ' e. Viajante ida ka turista mak ema ida ne ' ebé viaja pelu menus, 80 km (50 milhas) ninia uma ho fin rekreativu, definisaun organizasaun mundiál Turizmu.
Definisaun ida ne ' ebé mak kompletu liu, turismu nu ' udar indústria servisu. Sira enfrenta iha servisu ne ' ebé sei hahú husi transporte; servisu ospitalidade-mahon, ai-han, bebida; no servisu hirak seluk ne ' ebé relevante, hanesan banku, seguru, seguransa, no seluk tan. No mos oferese istrihat ida, kultura, n ' ebe ida ne ' e, aventura no esperiénsia foun no seluk ne ' ebé diferente.
2. Sports
, Desportu hanesan atividade ida ne ' ebé atu fó treinamentu ba ema ida nia mate-isin, laós de ' it avalisaun fíziku, maibé mós espiritualmente (nu ' udar ezemplu, esportes tradisionál no modernu).
3. Games
Ba jogu nu ' udar atividade recreativa ho objetivu atu divertir ne ' e, tempu deskansa nian, ka ezersísiu monu. Ne ' e jeralmente halo mesak jogu droga ka hamutuk sama.Permainan iha grau oinoin iha funsaun idade, laiha jogu nian no laiha jogu hanesan jogu ba dewasa. Ada hanesan jogu uza públiku.
4. Hobby
Passatempo nu ' udar atividade recreativa ne ' ebé mak hala ' o iha ita nia tempu livre ba acalmar ba nia neon tomak. kataHobi liafuan ida ba empréstimu ne ' e iha lian inglés hobby "Hobby" objetivu mak atu satisfás sira-nia hakarak no hetan nia ksolok.Iha tipu oin-oin hobbies nu ' udar halibur buat ruma (Collection), kria, hadi ' a, tebe no edukasaun ema adultu.
Tuir Patricia Farrell iha prosesu Rekreasaun Progamming no Ivor Selly iha rekreasaun ba sai livre no ba ambiente urbanu ne ' ebé tipu rekreasaun ne ' e mak:
1. Ho baze iha tipu recreio konhesidu liu tan:
ida ne ' e. funsaun
• Entretenimento, ba divertimento
• Edukasaun, hodi fornese funsaun entretenimento no edukasionál
b. natureza atividade sira
• Playing; esportes
1. Definisaun
Ne ' e ne ' e meius ida ba atividade sosiál divertida ne ' ebé mak halo de ‟ it ba atividade ne ' e rasik, la ' ós tanba sira hakarak hetan buat ida ne ' ebé jera atividade hirak ne ' e.
Tuir Hetherington no Tan ne ' e, iha jogu nian funsaun prinsipál tolu (Desmitha, 2005), atu hatene:
a) funsaun kognitiva, liu husi jogu sira, ne ' e bele esplora ambiente, atu aprende kona-ba sasán sira-nia an, no rezolve problema ne ' e.
b) funsaun sosiál. Liu-liu iha jogu fantasia ida ho knaar memerankansuatu
c) funsaun sentimentu ne ' ebé permite ema ida ne ' ebé iha objetivu atu aprende konflitu internu no ansiedade, halo enerjia fidik exesivu no liberar sentimentu reprimidos.
2. Tipu jogu
Mildred parten haree fila fali tipu jogu hirak ne ' e iha komportamentu sosiál, no hetan kategoria neen (dermitha 2005), atu hatene:
• Jogu desocupadas, atu haree buat ruma perhatihan interesante no hala ' o movimentu ne ' ebé livre
• Jogu fuik, grupu ida ho instrumentu oin-oin ba kanek bainhira tebe bola ne ' e atu labele iha kontaktu entre ida no ida seluk.
• Jogu onloocker, ema ida labele envolve iha atividade husi jogu sira, tanba fó atensaun de ' it
• paralela jogu nian, hanesan jogu ho maske jogu, maibé la iha kontaktu ba malu, no sira seluk
• Jogu associativa, ema ida la tocando hamutuk, sira hanesan objetivu ne ' e, laiha divizaun ba knaar no brinquedo.
• jogu kooperativu, jogado iha grupu ida ne ' ebé organizadu ho atividade konstrutivu no halo buat hotu real, no iha sira nia knaar rasik.
Nu ' udar ida ne ' e, espesialista ida iha teoria kognitiva identifika tipu haat jogu (Monks, 2002), atu hatene:
ida ne ' e. jogu funsionál, ne ' e bele aprende kona-ba mundu fíziku no efeitu husi sira nia asaun.
b. bainhira tebe bola konstrutivu, hodi uza sasán fíziku hirak atu harii ka halo buat ruma
c. jogu atu akontese, ne ' e halo fingindo, hahú husi hato ' o sasán mentalmente invalidus sira.
d. Jogu ho regra sira ne ' e, dala barak, halo kompetisaun ho ema ida ne ' e.
• Haksolok ho ha ʼ; kompra, asiste filme, han iha restaurante no dalan ne ' e.
• Relaxe; múzika, senáriu
c. objetu
• kultura Rekreasaun; ka katak, ho rekreasaun ho objetu turístika iha forma ne ' ebé sasán ka buat ne ʼ ebé iha valór arte, kultura no historia mak aas liu.
• artificial Rekreasaun; Sasán turístiku sira iha tempu livre ne ' ebé mak sira ne ' ebé ema.
• agro Rekreasaun; ne ' ebé signifika recreativo potensiál agríkola memenfaatkan nu ' udar objeto
• rekreasaun ba sai livre; ne ' ebé signifika recreativo esplora poténsia ba apresia natureza, nu ' udar nia objeto prinsipál.
1. Fornese ekilíbriu ida iha liman pesoál
2. Kuda iha domin ne ' e ba oin mai
3. Kuda sentimentu domin ba universo
4. Sa ' E gratidaun ba domin ba maromak
F. Tipu Rekreasaun
Turizmu 1.
Turizmu ka turizmu ne ' e viajen ida ne ' ebé halo ba tempu livre ka férias, no preparativu sira iha lala ' ok ba atividade ida ne ' e. Viajante ida ka turista mak ema ida ne ' ebé viaja pelu menus, 80 km (50 milhas) ninia uma ho fin rekreativu, definisaun organizasaun mundiál Turizmu.
Definisaun ida ne ' ebé mak kompletu liu, turismu nu ' udar indústria servisu. Sira enfrenta iha servisu ne ' ebé sei hahú husi transporte; servisu ospitalidade-mahon, ai-han, bebida; no servisu hirak seluk ne ' ebé relevante, hanesan banku, seguru, seguransa, no seluk tan. No mos oferese istrihat ida, kultura, n ' ebe ida ne ' e, aventura no esperiénsia foun no seluk ne ' ebé diferente.
2. Sports
, Desportu hanesan atividade ida ne ' ebé atu fó treinamentu ba ema ida nia mate-isin, laós de ' it avalisaun fíziku, maibé mós espiritualmente (nu ' udar ezemplu, esportes tradisionál no modernu).
3. Games
Ba jogu nu ' udar atividade recreativa ho objetivu atu divertir ne ' e, tempu deskansa nian, ka ezersísiu monu. Ne ' e jeralmente halo mesak jogu droga ka hamutuk sama.Permainan iha grau oinoin iha funsaun idade, laiha jogu nian no laiha jogu hanesan jogu ba dewasa. Ada hanesan jogu uza públiku.
4. Hobby
Passatempo nu ' udar atividade recreativa ne ' ebé mak hala ' o iha ita nia tempu livre ba acalmar ba nia neon tomak. kataHobi liafuan ida ba empréstimu ne ' e iha lian inglés hobby "Hobby" objetivu mak atu satisfás sira-nia hakarak no hetan nia ksolok.Iha tipu oin-oin hobbies nu ' udar halibur buat ruma (Collection), kria, hadi ' a, tebe no edukasaun ema adultu.
Tuir Patricia Farrell iha prosesu Rekreasaun Progamming no Ivor Selly iha rekreasaun ba sai livre no ba ambiente urbanu ne ' ebé tipu rekreasaun ne ' e mak:
1. Ho baze iha tipu recreio konhesidu liu tan:
ida ne ' e. funsaun
• Entretenimento, ba divertimento
• Edukasaun, hodi fornese funsaun entretenimento no edukasionál
b. natureza atividade sira
• Playing; esportes
1. Definisaun
Ne ' e ne ' e meius ida ba atividade sosiál divertida ne ' ebé mak halo de ‟ it ba atividade ne ' e rasik, la ' ós tanba sira hakarak hetan buat ida ne ' ebé jera atividade hirak ne ' e.
Tuir Hetherington no Tan ne ' e, iha jogu nian funsaun prinsipál tolu (Desmitha, 2005), atu hatene:
a) funsaun kognitiva, liu husi jogu sira, ne ' e bele esplora ambiente, atu aprende kona-ba sasán sira-nia an, no rezolve problema ne ' e.
b) funsaun sosiál. Liu-liu iha jogu fantasia ida ho knaar memerankansuatu
c) funsaun sentimentu ne ' ebé permite ema ida ne ' ebé iha objetivu atu aprende konflitu internu no ansiedade, halo enerjia fidik exesivu no liberar sentimentu reprimidos.
2. Tipu jogu
Mildred parten haree fila fali tipu jogu hirak ne ' e iha komportamentu sosiál, no hetan kategoria neen (dermitha 2005), atu hatene:
• Jogu desocupadas, atu haree buat ruma perhatihan interesante no hala ' o movimentu ne ' ebé livre
• Jogu fuik, grupu ida ho instrumentu oin-oin ba kanek bainhira tebe bola ne ' e atu labele iha kontaktu entre ida no ida seluk.
• Jogu onloocker, ema ida labele envolve iha atividade husi jogu sira, tanba fó atensaun de ' it
• paralela jogu nian, hanesan jogu ho maske jogu, maibé la iha kontaktu ba malu, no sira seluk
• Jogu associativa, ema ida la tocando hamutuk, sira hanesan objetivu ne ' e, laiha divizaun ba knaar no brinquedo.
• jogu kooperativu, jogado iha grupu ida ne ' ebé organizadu ho atividade konstrutivu no halo buat hotu real, no iha sira nia knaar rasik.
Nu ' udar ida ne ' e, espesialista ida iha teoria kognitiva identifika tipu haat jogu (Monks, 2002), atu hatene:
ida ne ' e. jogu funsionál, ne ' e bele aprende kona-ba mundu fíziku no efeitu husi sira nia asaun.
b. bainhira tebe bola konstrutivu, hodi uza sasán fíziku hirak atu harii ka halo buat ruma
c. jogu atu akontese, ne ' e halo fingindo, hahú husi hato ' o sasán mentalmente invalidus sira.
d. Jogu ho regra sira ne ' e, dala barak, halo kompetisaun ho ema ida ne ' e.
• Haksolok ho ha ʼ; kompra, asiste filme, han iha restaurante no dalan ne ' e.
• Relaxe; múzika, senáriu
c. objetu
• kultura Rekreasaun; ka katak, ho rekreasaun ho objetu turístika iha forma ne ' ebé sasán ka buat ne ʼ ebé iha valór arte, kultura no historia mak aas liu.
• artificial Rekreasaun; Sasán turístiku sira iha tempu livre ne ' ebé mak sira ne ' ebé ema.
• agro Rekreasaun; ne ' ebé signifika recreativo potensiál agríkola memenfaatkan nu ' udar objeto
• rekreasaun ba sai livre; ne ' ebé signifika recreativo esplora poténsia ba apresia natureza, nu ' udar nia objeto prinsipál.
d. Atór partisipasaun
• Ativu Rekreasaun → ne ' ebé atór descendia diretamente ka atividade kontribui diretamente ba asaun rekreasaun ba nia. Porezemplu: esportes no nune ' e ba oin.
• Passive Rekreasaun → iha ne ' e la presiza sai nu ' udar foho atividade Atividade infrator, apresia de ' it objetu ba tempu livre no silencioso liu. Porezemplu: asisténsia ne ' e, lee no nune ' e ba oin.
no nivel mínimu.
• Labarik sira; 5-tinan 13
Labarik sira mak instalasaun excitação atu permite korpu, fundamentu hirak ne ' e akontese, brincar ho ferramenta, nu ' udar ezemplu, brincar ho bonecas, bola no nune ' e ba oin.
• Ema Foin Sa '; 14-tinan 24 nia laran
Grupu ema foin sa ' e hili tipu rekreasaun ne ' ebé dinámika organizadus tiha ona atu dezenvolve kriatividade, interese iha atividade fízika nu ' udar esportes, arte no sosiál.
• Ema Adultu; 25-tinan 45
Adultu sira ne ' e iha tendénsia atu hetan inativo, entretenimento derivado programa televizaun, ba sinema, lee livru no nune ' e ba oin.
• ferik-katuas sira; 55 out ba kedan
Idade rekreasaun ferik liu jeralmente buat saida mak relaxantes, nu ' udar dalan ne ' e, hodi hasoru malu iha jardin no nune ' e ba oin.
f. nível servisu
• Ambiente doméstiku; uza espasu iha uma ne ' e
• Ambientál ba an;
→ Recreativo ne ' e serve hanesan bairu rezidensiál
→ Aeroportu recreio iha bairu ka komunidade ida ne ' ebé iha [.
• Nível sidade; servi área lokál sidade, bele fornese instalasaun servisu jerál.
• Nível rejiaun/daeraah; serve ka ka liu ida ne ' ebé iha karaterístika balu.
g. nivel ho tinan oin
Normalmente, ba labarik sira, sa ' e no adultu sira.
h. hala ' o
atividade ba sai livre (outdoor) ka iha fatin fechados (ka indoor).
Kona-ba instalasaun, área rekreasaun iha kategoria rua ne ' e:
ida ne ' e. instalasaun espesiál (sai espesífiku). instalasaun espesiál iha de ' it iha fatin no ladún hetan iha fatin seluk. Instalasaun espesífika sira ne ' ebé insentiva ema sira ne ' e visitá ne ' e.
b. instalasaun prinsipál sira (ne ' ebé tenke eziste)
Klasifikasaun nasoens instalasaun desportivu sira la-husik
ida ne ' e. Ho baze iha natureza espasu:
• Sai Livre; Recipientes recreativas sira halo ba rai livre, lahó protesaun hosi uma-kakuluk no paredes, tanba ne ' e depende ba klima ne ' e.
• Ka Indoor; ita-boot halo recreativo iha uma ne ' e foti medida lejizlativa, tanba ne ' e la ' ós perturbado ne ' ebé klima ne ' e. No kondisaun ba dahaat mak organiza tuir sira nia atividade sira ne ' e.
• Semi-laran no rai-liur; Uzu/kostume rekreativu De ' It tampa uma-kakuluk ita-boot.
b. Bazeia ba faixa otas usuário nian:
• Ba labarik sira ne ' e: parke infantil
• Ba ema bot: jináziu, ida ne ' ebé kampu desportivu
c. Ne ' E Ho baze iha tipu utilizasaun:
• Rekreasaun komún (multi-bain), mak iha atividade oin-oin atu halo ida ne ' ebé iha ne ' ebé kompleksu.
• Rekreasaun úniku (single uza), kompostu husi tipu atividade prinsipál.
• meiu komplementár (serviço uza), atu serve hanesan rekreasaun sai husi edifísiu ne ' e.
d. Ho baze iha atividade/atividade:
• atividade musculares boot: esportes ne ' ebé ezije forsa ka fízika ne ' e.
• Atividade sosiál: deskansa nian ho objetivu sosiál, hanesan: kamioneta-papo, outing ne ' ebé envolve interasaun sosiál hanesan atividade prinsipál.
• Rekreasaun Fízika: presiza esforsu ka atividade fízika hanesan atividade prinsipál.
• rekreasaun Kognitiva: envolve kultura, edukasaun no kriatividade.
• ne ' ebé relasiona ho ambiente husik: tempu livre esplora poténsia ba natureza sira nia atividade sira ne ' e, nu ' udar rafting.
• Ritmos no múzika: Recreativo ne ' ebé mosu hosi ritmu no múzika ne ' ebé fó ksolok, amizade, hanesan hahanu no dançar.
• intelecto liman: recreativo dezenvolve habilidades biban no neon tomak, nu ' udar ezemplu: pintura no escultura.
• jogu kona-ba kriasaun: recreativo dezenvolve imajinasaun, ba imajinasaun buat ruma ne ' ebé la loos, nu ' udar ezemplu: konstrusaun castelo rai-henek.
• Ativu Rekreasaun → ne ' ebé atór descendia diretamente ka atividade kontribui diretamente ba asaun rekreasaun ba nia. Porezemplu: esportes no nune ' e ba oin.
• Passive Rekreasaun → iha ne ' e la presiza sai nu ' udar foho atividade Atividade infrator, apresia de ' it objetu ba tempu livre no silencioso liu. Porezemplu: asisténsia ne ' e, lee no nune ' e ba oin.
no nivel mínimu.
• Labarik sira; 5-tinan 13
Labarik sira mak instalasaun excitação atu permite korpu, fundamentu hirak ne ' e akontese, brincar ho ferramenta, nu ' udar ezemplu, brincar ho bonecas, bola no nune ' e ba oin.
• Ema Foin Sa '; 14-tinan 24 nia laran
Grupu ema foin sa ' e hili tipu rekreasaun ne ' ebé dinámika organizadus tiha ona atu dezenvolve kriatividade, interese iha atividade fízika nu ' udar esportes, arte no sosiál.
• Ema Adultu; 25-tinan 45
Adultu sira ne ' e iha tendénsia atu hetan inativo, entretenimento derivado programa televizaun, ba sinema, lee livru no nune ' e ba oin.
• ferik-katuas sira; 55 out ba kedan
Idade rekreasaun ferik liu jeralmente buat saida mak relaxantes, nu ' udar dalan ne ' e, hodi hasoru malu iha jardin no nune ' e ba oin.
f. nível servisu
• Ambiente doméstiku; uza espasu iha uma ne ' e
• Ambientál ba an;
→ Recreativo ne ' e serve hanesan bairu rezidensiál
→ Aeroportu recreio iha bairu ka komunidade ida ne ' ebé iha [.
• Nível sidade; servi área lokál sidade, bele fornese instalasaun servisu jerál.
• Nível rejiaun/daeraah; serve ka ka liu ida ne ' ebé iha karaterístika balu.
g. nivel ho tinan oin
Normalmente, ba labarik sira, sa ' e no adultu sira.
h. hala ' o
atividade ba sai livre (outdoor) ka iha fatin fechados (ka indoor).
Kona-ba instalasaun, área rekreasaun iha kategoria rua ne ' e:
ida ne ' e. instalasaun espesiál (sai espesífiku). instalasaun espesiál iha de ' it iha fatin no ladún hetan iha fatin seluk. Instalasaun espesífika sira ne ' ebé insentiva ema sira ne ' e visitá ne ' e.
b. instalasaun prinsipál sira (ne ' ebé tenke eziste)
Klasifikasaun nasoens instalasaun desportivu sira la-husik
ida ne ' e. Ho baze iha natureza espasu:
• Sai Livre; Recipientes recreativas sira halo ba rai livre, lahó protesaun hosi uma-kakuluk no paredes, tanba ne ' e depende ba klima ne ' e.
• Ka Indoor; ita-boot halo recreativo iha uma ne ' e foti medida lejizlativa, tanba ne ' e la ' ós perturbado ne ' ebé klima ne ' e. No kondisaun ba dahaat mak organiza tuir sira nia atividade sira ne ' e.
• Semi-laran no rai-liur; Uzu/kostume rekreativu De ' It tampa uma-kakuluk ita-boot.
b. Bazeia ba faixa otas usuário nian:
• Ba labarik sira ne ' e: parke infantil
• Ba ema bot: jináziu, ida ne ' ebé kampu desportivu
c. Ne ' E Ho baze iha tipu utilizasaun:
• Rekreasaun komún (multi-bain), mak iha atividade oin-oin atu halo ida ne ' ebé iha ne ' ebé kompleksu.
• Rekreasaun úniku (single uza), kompostu husi tipu atividade prinsipál.
• meiu komplementár (serviço uza), atu serve hanesan rekreasaun sai husi edifísiu ne ' e.
d. Ho baze iha atividade/atividade:
• atividade musculares boot: esportes ne ' ebé ezije forsa ka fízika ne ' e.
• Atividade sosiál: deskansa nian ho objetivu sosiál, hanesan: kamioneta-papo, outing ne ' ebé envolve interasaun sosiál hanesan atividade prinsipál.
• Rekreasaun Fízika: presiza esforsu ka atividade fízika hanesan atividade prinsipál.
• rekreasaun Kognitiva: envolve kultura, edukasaun no kriatividade.
• ne ' ebé relasiona ho ambiente husik: tempu livre esplora poténsia ba natureza sira nia atividade sira ne ' e, nu ' udar rafting.
• Ritmos no múzika: Recreativo ne ' ebé mosu hosi ritmu no múzika ne ' ebé fó ksolok, amizade, hanesan hahanu no dançar.
• intelecto liman: recreativo dezenvolve habilidades biban no neon tomak, nu ' udar ezemplu: pintura no escultura.
• jogu kona-ba kriasaun: recreativo dezenvolve imajinasaun, ba imajinasaun buat ruma ne ' ebé la loos, nu ' udar ezemplu: konstrusaun castelo rai-henek.
• aprendizajen Natureza: rekreasaun ba sai livre
(kamiñada no mountain bike)
• Mentál: rekreasaun, ne ' ebé mak espresaun atividade komunitária ne ' ebé mak edukasaun, nu ' udar ezemplu: debate, diskusaun, no seluk tan.
• Coleta: coletar objetu nu ' udar hobby, hahú iha grupu ruma sosiál ka selecionar tuir ida ne ' ebé espesiál ba moris.
• Atividade servisu: ema balu ne ' ebé mak lidera ida balu bainhira halo atividade servisu públiku nian, nu ' udar ezemplu: juri ida ne ' e, grupu, no seluk tan.
• atividade komersiál sira: ema balu ne ' ebé sosa iha atividade recreativa ida ne ' ebé mak lidera. Entre sira seluk: oportunidade atu hetan servisu, iha jogu diversaun nian iha negósiu ne ' e, no fase nia matan hateke ida ne ' e.
• Deskansa: rekreasaun ne ' ebé hakarak dedikasaun atu haketak ho tensaun no fadiga mentál no fízika, ba finalidade ne ' ebé lidera no frescura, nu ' udar ezemplu; apresia paisagem naturál, tuur iha jardin, no seluk tan.
• Solitude: dook ba liberar indiretamente, hamanas tan ba moris loron-loron iha deskansa ka iha fatin deserto ruma, hanesan hetan li ‟ ur sidade, ba husi foho.
Tuir Bovy no Lawson (1977) iha Manuál ida kona-ba planeamentu Fíziku, atividade recreativas mak hamutuk iha kategoria lima:
1. hala ' o Atividade iha no ba ' an uma ne ' e, nu ' udar asiste TV, lee, rona múzika, jardinagem, no nune ' e ba oin.
2. Atividade interasaun sosiál nu ' udar bá ba sinema, loja ne ' e, restaurante, vizita husi familia, no nune ' e ba oin.
3. Atividade sira ne ' ebé envolve arte no kultura (vizita espozisaun arte, teatru, konsertu).
4. Atividade desportiva sira nian, nu ' udar natação, futeból, voleiból, golfe no nune ' e ba oin.
5. Atividade sira ba sai livre la iha autorizasaun, hanesan kamiñada, piqueniques, no nune ' e ba oin.
Tuir Bovy no Lawson (1977), ne ' e mós iha fatór hirak ne ' ebé oin-oin influénsia ba tipu no atividade recreativas mak hala ' o, atu hatene:
1. Fatór seksu, idade, no família nian
Atividade recreativas bele varia ho adolescente ka ema bo ' ot foin sa ' e.
2. Fatór sosiál no ekonómiku
Komunidades ho necessidades sociais espesífika (elite) sei ne ' ebé diferente husi komunidade tempu livre iha jerál, tanba ne ' ebé diferente instalasaun propriedade.
3. Fatór Hirak Instituisaun
Asosiadu ho realizasaun, fundu ba propriedade, mudansa ba atitude relasiona ho tempu livre.
4. Fatór disponibilidade tempu livre
Dona de uma tempu deskansa nian sei sai oin seluk, ho feto trabalhadoras.
5. Fatór mudansa teknolójika
G. fresco no fresco iha Recreation
Atu evita atu hanoin katak sira ne ' e pezadu, tenta atu halo buat balun ne ' ebé bele halo sira-nia neon relaxar uitoan no fresco:
1. Sports la ' ós de ' it di ' ak ba isin-lolon, hala ' o mós ajuda refrescar ba nia neon tomak. Bainhira halo ezersísiu regular, aleinde hamenus risku ba moras oin-oin, hamenus sanguíneo ba cérebro ne ' e bele halo hanoin fali fresco
2. Labele aparellu Biar dala barak halo ita-nia moris liu, maibé aparellu realmente la komun teb-halo ita-nia neon sobrecarregada. Nune ' e, tenta atu evita gadget husi tempu no liu ba atividade sira seluk divertidas, nu ' udar jardinagem ka lee livru ida ne ' e.
3. Redús tempu asisténsia televizaun, laós de ' it afetam saúde nia matan, kleur gasta asisténsia televizaun de ' it ne ' e sei halo kontratu no baruk-liu. Karik baruk halo tiha ona, iha situasaun sira ne ' e, poder nia kriatividade oras ne ' e iha numeru ne ' e.
4. Consumir nutritivo ida ne ' ebé ki ' ik-almosu ki ' ik-almosu nutritivo presiza atu mate-isin, espesialmente cérebro ne ' ebé ita dala barak iha nafatin. Ne ' e di ' ak liu ita-boot karik acostumar atu han ai-han nutrisaun seguru ne ' ebé estímulu ne ' ebé fó sai kona-ba cérebro, di ' ak liután.
5. Descanse tebe-tebes, maibé, karik korpu mak konsentrasaun husi cérebro kole tanba tebes no bele fiar sei hetan dispensa. Tan ne ʼ e, la ' ós subestime deskansa ne ' e adekuadu.
H. estresse
Estresse hosi Embaixadór Hans Selye iha 1950 nu ' udar resposta korpu ne ' ebé la ' ós espesífiku ba reklamasaun ruma ka ba despeza sira. Berdasarkan ne ' e, ita bele dehan bainhira ema ida ne ' ebé experimenta tebes estresse ka servisu pezadu, maibé ema ne ' ebé la ' ós iha kapasidade atu bele atende servisu sira ne ' ebé mak atribui tiha ona, korpu sei responde ho knaar la konsege, entaun ema ne ' e bele experimentar stress.
Tipu oin-oin estresse:
1. estresse fíziku
Estresse ne ' e mosu tanba sirkunstánsia fíziku, karenatemperatur hirak ne ' ebé ás ka ki ' ik liu, barulhento blokeia loro-matan son ka tanba tensaun elétrika.
2. produtu kímiku ba estresse
Sira hatudu katak sira ne ' e hamosu husi ajente kímiku, hanesan ai-moruk, ácidos, baze ba substánsia venenoza sira ne ' e, hormona ka fatór gás no, liu-liu, tanba influensia ema sira ne ' ebé halo kímiku.
3. Estresse mikrobiologik
Sira hatudu katak sira ne ' e tanba germes, hanesan virus, bactérias ka parasitas.
4. estresse fisiológico
Stress ne ' ebé mosu hosi udan no funsionamentu husi órgaun sira, inklui pertuba estrutura korpu, sira-nia funsaun tecidos, órgaun no seluk tan.
5. Estresse prosesu kreximentu no dezenvolvimentu
Ne ' e estresse ne ' ebé mosu hosi prosesu kreximentu no dezenvolvimentu mós puberdade, kazamentu no ferik no katuas sira.
6. estresse psíquico
• Mentál: rekreasaun, ne ' ebé mak espresaun atividade komunitária ne ' ebé mak edukasaun, nu ' udar ezemplu: debate, diskusaun, no seluk tan.
• Coleta: coletar objetu nu ' udar hobby, hahú iha grupu ruma sosiál ka selecionar tuir ida ne ' ebé espesiál ba moris.
• Atividade servisu: ema balu ne ' ebé mak lidera ida balu bainhira halo atividade servisu públiku nian, nu ' udar ezemplu: juri ida ne ' e, grupu, no seluk tan.
• atividade komersiál sira: ema balu ne ' ebé sosa iha atividade recreativa ida ne ' ebé mak lidera. Entre sira seluk: oportunidade atu hetan servisu, iha jogu diversaun nian iha negósiu ne ' e, no fase nia matan hateke ida ne ' e.
• Deskansa: rekreasaun ne ' ebé hakarak dedikasaun atu haketak ho tensaun no fadiga mentál no fízika, ba finalidade ne ' ebé lidera no frescura, nu ' udar ezemplu; apresia paisagem naturál, tuur iha jardin, no seluk tan.
• Solitude: dook ba liberar indiretamente, hamanas tan ba moris loron-loron iha deskansa ka iha fatin deserto ruma, hanesan hetan li ‟ ur sidade, ba husi foho.
Tuir Bovy no Lawson (1977) iha Manuál ida kona-ba planeamentu Fíziku, atividade recreativas mak hamutuk iha kategoria lima:
1. hala ' o Atividade iha no ba ' an uma ne ' e, nu ' udar asiste TV, lee, rona múzika, jardinagem, no nune ' e ba oin.
2. Atividade interasaun sosiál nu ' udar bá ba sinema, loja ne ' e, restaurante, vizita husi familia, no nune ' e ba oin.
3. Atividade sira ne ' ebé envolve arte no kultura (vizita espozisaun arte, teatru, konsertu).
4. Atividade desportiva sira nian, nu ' udar natação, futeból, voleiból, golfe no nune ' e ba oin.
5. Atividade sira ba sai livre la iha autorizasaun, hanesan kamiñada, piqueniques, no nune ' e ba oin.
Tuir Bovy no Lawson (1977), ne ' e mós iha fatór hirak ne ' ebé oin-oin influénsia ba tipu no atividade recreativas mak hala ' o, atu hatene:
1. Fatór seksu, idade, no família nian
Atividade recreativas bele varia ho adolescente ka ema bo ' ot foin sa ' e.
2. Fatór sosiál no ekonómiku
Komunidades ho necessidades sociais espesífika (elite) sei ne ' ebé diferente husi komunidade tempu livre iha jerál, tanba ne ' ebé diferente instalasaun propriedade.
3. Fatór Hirak Instituisaun
Asosiadu ho realizasaun, fundu ba propriedade, mudansa ba atitude relasiona ho tempu livre.
4. Fatór disponibilidade tempu livre
Dona de uma tempu deskansa nian sei sai oin seluk, ho feto trabalhadoras.
5. Fatór mudansa teknolójika
G. fresco no fresco iha Recreation
Atu evita atu hanoin katak sira ne ' e pezadu, tenta atu halo buat balun ne ' ebé bele halo sira-nia neon relaxar uitoan no fresco:
1. Sports la ' ós de ' it di ' ak ba isin-lolon, hala ' o mós ajuda refrescar ba nia neon tomak. Bainhira halo ezersísiu regular, aleinde hamenus risku ba moras oin-oin, hamenus sanguíneo ba cérebro ne ' e bele halo hanoin fali fresco
2. Labele aparellu Biar dala barak halo ita-nia moris liu, maibé aparellu realmente la komun teb-halo ita-nia neon sobrecarregada. Nune ' e, tenta atu evita gadget husi tempu no liu ba atividade sira seluk divertidas, nu ' udar jardinagem ka lee livru ida ne ' e.
3. Redús tempu asisténsia televizaun, laós de ' it afetam saúde nia matan, kleur gasta asisténsia televizaun de ' it ne ' e sei halo kontratu no baruk-liu. Karik baruk halo tiha ona, iha situasaun sira ne ' e, poder nia kriatividade oras ne ' e iha numeru ne ' e.
4. Consumir nutritivo ida ne ' ebé ki ' ik-almosu ki ' ik-almosu nutritivo presiza atu mate-isin, espesialmente cérebro ne ' ebé ita dala barak iha nafatin. Ne ' e di ' ak liu ita-boot karik acostumar atu han ai-han nutrisaun seguru ne ' ebé estímulu ne ' ebé fó sai kona-ba cérebro, di ' ak liután.
5. Descanse tebe-tebes, maibé, karik korpu mak konsentrasaun husi cérebro kole tanba tebes no bele fiar sei hetan dispensa. Tan ne ʼ e, la ' ós subestime deskansa ne ' e adekuadu.
H. estresse
Estresse hosi Embaixadór Hans Selye iha 1950 nu ' udar resposta korpu ne ' ebé la ' ós espesífiku ba reklamasaun ruma ka ba despeza sira. Berdasarkan ne ' e, ita bele dehan bainhira ema ida ne ' ebé experimenta tebes estresse ka servisu pezadu, maibé ema ne ' ebé la ' ós iha kapasidade atu bele atende servisu sira ne ' ebé mak atribui tiha ona, korpu sei responde ho knaar la konsege, entaun ema ne ' e bele experimentar stress.
Tipu oin-oin estresse:
1. estresse fíziku
Estresse ne ' e mosu tanba sirkunstánsia fíziku, karenatemperatur hirak ne ' ebé ás ka ki ' ik liu, barulhento blokeia loro-matan son ka tanba tensaun elétrika.
2. produtu kímiku ba estresse
Sira hatudu katak sira ne ' e hamosu husi ajente kímiku, hanesan ai-moruk, ácidos, baze ba substánsia venenoza sira ne ' e, hormona ka fatór gás no, liu-liu, tanba influensia ema sira ne ' ebé halo kímiku.
3. Estresse mikrobiologik
Sira hatudu katak sira ne ' e tanba germes, hanesan virus, bactérias ka parasitas.
4. estresse fisiológico
Stress ne ' ebé mosu hosi udan no funsionamentu husi órgaun sira, inklui pertuba estrutura korpu, sira-nia funsaun tecidos, órgaun no seluk tan.
5. Estresse prosesu kreximentu no dezenvolvimentu
Ne ' e estresse ne ' ebé mosu hosi prosesu kreximentu no dezenvolvimentu mós puberdade, kazamentu no ferik no katuas sira.
6. estresse psíquico
Estresse ne ' e mosu hosi situasaun rungu-ranga
psikolójika ka kondisaun psikolójiku inkapasidade atu adapta hanesan
relasionamentu interpessoál, sosiál, kulturál ka fatór hirak relijiozu.
estresse modelu saúde nian sai hanesan modelu ida ne ' ebé estresse bele afeta estadu saúde ba ema ida ne ' e, modelu ida ne ' e kompostu husi elementu oin-oin, inklui:
1. Elementu personalidade, ne ' ebé bele afetada estresse tanba tipu personalidade ne ' ebé fasilita hahú kanek.
2. elementu atu envolve rasik, katak sira ne ' e bele hamosu ketidakkebalan korpu atu nune ' e katak sei sai fásil liu atu sobu, iha deklarasaun isin no psicologicamente.
3. membru hahalok ne ' ebé saudável, ne ' e bele afeta estresse indiretamente ba kanek, maibé bele muda ninian hahalok ne ' e antes hanesan aumentu konsumu sigarru masu fallansu kooperasaun nian, no seluk tan.
4. Elementu komportamentu moras ne ' e, estresse bele afeta diretamente hasoru hamosu kanek ne ' e lahó kualkér ladi ‟ ak, nu ' udar buka asisténsia médika ne ' e.
I. Konseitu modalidade terapêuticas: rekreasaun
Atu komprende modalidade Tratamentu
modalidade terapeútika nu ' udar terapia ne ' ebé mak hala ' o husi abordajen oin-oin kona-ba tratamentu iha kliente sira ho oin-oin mentál. Terapia nu ' udar modalidade terapeútika iha ema enfermajem, ne ' ebé enfermeiru sira ne ' ebé na ' in ninian kliente potensial (kapitál modalidade) nu ' udar pontu terapia ka kura partida. modalidade terapeútika bele mós abordajen ida ne ' ebé define ne ' e ba tratamentu kliente sira ho rungu-ranga ne ' ebé diferente hodi muda hahalok kliente sira ho oin-oin mentál ho maladaptifnya comportamental sai hanesan hahalok adaptativo.
Digite modalidade terapeútika
Iha tipu oin-oin modalidade terapia, balu ne ' e:
ida ne ' e. terapia individuál
b. terapia ambientál (terapia milleu), inklui:
1. rekreasaun terapeútika
2. Tratamentu criações artístika
3. Pettheraphy
4. Planttheraphy
c. terapia biolójika ka terapia somática
d. terapia kognitiva
no. terapia ocupacional
f. terapia familiár
g. terapia grupu
h. terapia comportamental
i. ludoterapia
rekreasaun terapeútika
Terapia recreativa mak terapia ne ' ebé mmenggunakan iha atividade sira tempu livre, ho objetivu atu kliente bele melakuakan n ' ebe konstrutivu no atividade divertidas, nune ' e mós kapasidade relasaun sosiál mmengembangkan. Terapia ba recreio (mós koñesidu nu ' udar TR ka terapia Rekrasi) nu ' udar parteira médiku ka modalidade médika ne ' ebé uza rekreasaun, edukasaun, tempu livre no oin-oin seluk ida ne ' ebé rekursu atu hetan kliente n ' ebe dei ' t ninia objetivu sosiál fíziku, emosionál, fisiológicos no asesivel. Terapia recreativa nu ' udar forma boot ajuda hadi ' a kualidade moris ea kualidade kuidadu ba ema defisiente sira ne ' e, tempu ne ' ebé dala barak nia fiar katak sira nia moris "mak durante ne ' e, tanba ha ʼ u inkapasidade.
Benefísiu Rekreasaun Terapeútika:
ida ne ' e. fíziku Meninggkatkan (kontrole soi, diabetes no hipertensão).
b. Hasa ' e forsa no rezistensia uza modalidade ida ne ' ebé oin-oin kona-ba tratamentu.
c. estratéjia jestaun pozitiva atu servisu ho komportamentu indesejado.
d. Hamenus ansiedade.
no. Aumenta koñesimentu kona-ba rekursu ba komunidade.
f. Numeru iha izolamentu sosiál.
g. Hadi ' a funsaun sosiál.
h. Dezenvolvimentu ba kompeténsia foun recreativas.
i. Hasa ' e independénsia funsaun recreativa.
j. Enriquecendo dezenvolvimentu espirituál.
k. Hadi ' a espresaun kriativa sira.
l. Hadi ' a jestaun tempu hodi hetan remédius ne ' e.
m. partisipasaun rekreasaun independente.Metode
estresse modelu saúde nian sai hanesan modelu ida ne ' ebé estresse bele afeta estadu saúde ba ema ida ne ' e, modelu ida ne ' e kompostu husi elementu oin-oin, inklui:
1. Elementu personalidade, ne ' ebé bele afetada estresse tanba tipu personalidade ne ' ebé fasilita hahú kanek.
2. elementu atu envolve rasik, katak sira ne ' e bele hamosu ketidakkebalan korpu atu nune ' e katak sei sai fásil liu atu sobu, iha deklarasaun isin no psicologicamente.
3. membru hahalok ne ' ebé saudável, ne ' e bele afeta estresse indiretamente ba kanek, maibé bele muda ninian hahalok ne ' e antes hanesan aumentu konsumu sigarru masu fallansu kooperasaun nian, no seluk tan.
4. Elementu komportamentu moras ne ' e, estresse bele afeta diretamente hasoru hamosu kanek ne ' e lahó kualkér ladi ‟ ak, nu ' udar buka asisténsia médika ne ' e.
I. Konseitu modalidade terapêuticas: rekreasaun
Atu komprende modalidade Tratamentu
modalidade terapeútika nu ' udar terapia ne ' ebé mak hala ' o husi abordajen oin-oin kona-ba tratamentu iha kliente sira ho oin-oin mentál. Terapia nu ' udar modalidade terapeútika iha ema enfermajem, ne ' ebé enfermeiru sira ne ' ebé na ' in ninian kliente potensial (kapitál modalidade) nu ' udar pontu terapia ka kura partida. modalidade terapeútika bele mós abordajen ida ne ' ebé define ne ' e ba tratamentu kliente sira ho rungu-ranga ne ' ebé diferente hodi muda hahalok kliente sira ho oin-oin mentál ho maladaptifnya comportamental sai hanesan hahalok adaptativo.
Digite modalidade terapeútika
Iha tipu oin-oin modalidade terapia, balu ne ' e:
ida ne ' e. terapia individuál
b. terapia ambientál (terapia milleu), inklui:
1. rekreasaun terapeútika
2. Tratamentu criações artístika
3. Pettheraphy
4. Planttheraphy
c. terapia biolójika ka terapia somática
d. terapia kognitiva
no. terapia ocupacional
f. terapia familiár
g. terapia grupu
h. terapia comportamental
i. ludoterapia
rekreasaun terapeútika
Terapia recreativa mak terapia ne ' ebé mmenggunakan iha atividade sira tempu livre, ho objetivu atu kliente bele melakuakan n ' ebe konstrutivu no atividade divertidas, nune ' e mós kapasidade relasaun sosiál mmengembangkan. Terapia ba recreio (mós koñesidu nu ' udar TR ka terapia Rekrasi) nu ' udar parteira médiku ka modalidade médika ne ' ebé uza rekreasaun, edukasaun, tempu livre no oin-oin seluk ida ne ' ebé rekursu atu hetan kliente n ' ebe dei ' t ninia objetivu sosiál fíziku, emosionál, fisiológicos no asesivel. Terapia recreativa nu ' udar forma boot ajuda hadi ' a kualidade moris ea kualidade kuidadu ba ema defisiente sira ne ' e, tempu ne ' ebé dala barak nia fiar katak sira nia moris "mak durante ne ' e, tanba ha ʼ u inkapasidade.
Benefísiu Rekreasaun Terapeútika:
ida ne ' e. fíziku Meninggkatkan (kontrole soi, diabetes no hipertensão).
b. Hasa ' e forsa no rezistensia uza modalidade ida ne ' ebé oin-oin kona-ba tratamentu.
c. estratéjia jestaun pozitiva atu servisu ho komportamentu indesejado.
d. Hamenus ansiedade.
no. Aumenta koñesimentu kona-ba rekursu ba komunidade.
f. Numeru iha izolamentu sosiál.
g. Hadi ' a funsaun sosiál.
h. Dezenvolvimentu ba kompeténsia foun recreativas.
i. Hasa ' e independénsia funsaun recreativa.
j. Enriquecendo dezenvolvimentu espirituál.
k. Hadi ' a espresaun kriativa sira.
l. Hadi ' a jestaun tempu hodi hetan remédius ne ' e.
m. partisipasaun rekreasaun independente.Metode
Terapia recreativa bele halo, hakarak individualmente ka
iha grupu, depende ba kondisaun ne ' e pasiente nian, nune ' e mós númeru
pesoál médiku (theraphyst) ne ' ebá. Objetivu husi métodu ida ne ' e mak
hanesan tuir mai:
ida ne ' e. ema ne ' e:
1. Kliente sira bele hato ' o nia sentimentu la-iha estadu barak no iha estadu ida ne ' ebé relaxado.
2. Tenke hetan informasaun liu tan bainhira nia halo ida-ne ' e fásil liu atu avalia.
3. Ba kliente ne ' ebé la tendénsia atrevem atu hato ' o nia sentimentu ne ' e bele fó sentimentu kona-ba buat ne ʼ ebé nia nune ‟ e.
4. Kliente ne ' e bele aumenta menejement tempu livre.
5. Kliente iha dezenvolvimentu foun ida ne ' ebé rekreasaun ktrampilan.
b. grupu ne ' e:
1. Kliente sira bele sosializa ho kolega sira-nia maluk sira seluk husi grupu ne ' e.
2. Kliente sira bele aprende sei nakloke ba sira seluk sentimentu no problema ne ' ebé enfrenta.
3. Kliente sira bele troka idéias no co-existir ho kolega-kolega ida husi grupu seluk no aprende atu hetan solusaun ba problema sente hela husi kliente.
4. Kliente la senti hamenus izolamentu sosiál.
5. Kliente sira bele hadi ' a funsaun sosiál iha sosiedade.
tempu
Terapia recreativa ne ' ebé hala ' o entre 1 to ' o tuku 2 kada sesaun, laós de individuál no grupu ne ' e, loron hotu-hotu ne ' e, dala rua ka tolu dala-semana, depende ba disponibilidade pasiente nian, objetivu husi terapia, disponibilidade husi pesoál no rekursu no ba oin. Ne ' e fahe iha parte rua: 1 oras atu diskuti no troka idéias ho kolega terapeuta ka seluk pasiente sira no 1 oras atu avalia rezultadu ba diskusaun nian. Iha avaliasaun ne ' e diskute kona-ba implementasaun aplikasaun, entre sira seluk ne ' ebé enfrenta difikuldades pasiente sira nian, rezolusaun ba problema sira encontrados ba pasiente sira, nune ' e mós kolega ba ofisiál médiku (terapeuta), sentimentu ida ne ' ebé mak hela ba kliente hafoin ofisiál.
mídia
Iha implementasaun ne ' e terapia recreativa ne ' e buat ida ne ' ebé kalkula tiha ona, tanba susesu tratamentu ne ' e depende ba mídia uza.
ida ne ' e. hala ' o
Balu iha postulado kuartu ida ne ' ebé relasiona ho anin tranqüila fresco ne ' e, jardin, natureza, hanesan: ai eo tasi ninin ne ' e hala ' o di ' ak ida ne ' ebé sufisiente atu uza nu ' udar meiu ida atu terapia ba rekreasaun. Iha ne ' ebé iha fatin pasiente sira bele sente diak no relaxado atu nune ' e pasiente mak iha kapasidade atu hato ' o nia sentimentu la sente pressionado.
Iha sirkunstánsia balu iha terapia recreativa ne ' ebé mak hala ' o iha uma ne ' e, tenke acrescentado uza meiu komunikasaun sira seluk, nu ' udar lian múzika ne ' e bele aumenta conforto pasiente nian.
Karik terapia ne ' e hala ' o iha kuartu ida husi ninia grupu, sei sai efikás liu se kompostu husi 4-6 iha pasiente sira ho KIS. Ida ne ' e kuantidade ne ' e relativamente efikáz ba terapeuta no pasiente iha aplikasaun terapia.
b. múzika
Ba múzika ida ne ' e desportivu bele mós adicionados bainhira halo terapia. ne ' ebé múzika ne ' e bele halo mós vizita pasiente sente-an hakmatek no diak liu. Iha ninia dezenvolvimentu aplicativos, musicoterapia mós iha tempu badak ne ' ebé refere nu ' udar terafi alternativa ba uzu bainhira seluk tratamentu médiku ne ' e konsidera hanesan apropriadu. Porezemplu, iha kazu autismo no catatonia (rigidez kona-ba isin-lolon tanba distúrbiu psikolojiku), bainhira habilidade orál ne ' e lakon, ne ' e akontese musicoterapia kontribui bemanfaat liu.
Ba múzika ne ' e bele lori ba infrasaun sensação responde emosional, maske fízika ne ' e. Ba pasiente Pasie-psiquiátrica ne ' e, múzika ne ' e bele ajuda sira atu organiza no bersam nu ' udar família no lembrá sira husi momentu ksolok ne ' ebé akontese ona ho sira, atu nune ' e pasiente mak toma konta ho hakmatek ho problema.
ida ne ' e. ema ne ' e:
1. Kliente sira bele hato ' o nia sentimentu la-iha estadu barak no iha estadu ida ne ' ebé relaxado.
2. Tenke hetan informasaun liu tan bainhira nia halo ida-ne ' e fásil liu atu avalia.
3. Ba kliente ne ' ebé la tendénsia atrevem atu hato ' o nia sentimentu ne ' e bele fó sentimentu kona-ba buat ne ʼ ebé nia nune ‟ e.
4. Kliente ne ' e bele aumenta menejement tempu livre.
5. Kliente iha dezenvolvimentu foun ida ne ' ebé rekreasaun ktrampilan.
b. grupu ne ' e:
1. Kliente sira bele sosializa ho kolega sira-nia maluk sira seluk husi grupu ne ' e.
2. Kliente sira bele aprende sei nakloke ba sira seluk sentimentu no problema ne ' ebé enfrenta.
3. Kliente sira bele troka idéias no co-existir ho kolega-kolega ida husi grupu seluk no aprende atu hetan solusaun ba problema sente hela husi kliente.
4. Kliente la senti hamenus izolamentu sosiál.
5. Kliente sira bele hadi ' a funsaun sosiál iha sosiedade.
tempu
Terapia recreativa ne ' ebé hala ' o entre 1 to ' o tuku 2 kada sesaun, laós de individuál no grupu ne ' e, loron hotu-hotu ne ' e, dala rua ka tolu dala-semana, depende ba disponibilidade pasiente nian, objetivu husi terapia, disponibilidade husi pesoál no rekursu no ba oin. Ne ' e fahe iha parte rua: 1 oras atu diskuti no troka idéias ho kolega terapeuta ka seluk pasiente sira no 1 oras atu avalia rezultadu ba diskusaun nian. Iha avaliasaun ne ' e diskute kona-ba implementasaun aplikasaun, entre sira seluk ne ' ebé enfrenta difikuldades pasiente sira nian, rezolusaun ba problema sira encontrados ba pasiente sira, nune ' e mós kolega ba ofisiál médiku (terapeuta), sentimentu ida ne ' ebé mak hela ba kliente hafoin ofisiál.
mídia
Iha implementasaun ne ' e terapia recreativa ne ' e buat ida ne ' ebé kalkula tiha ona, tanba susesu tratamentu ne ' e depende ba mídia uza.
ida ne ' e. hala ' o
Balu iha postulado kuartu ida ne ' ebé relasiona ho anin tranqüila fresco ne ' e, jardin, natureza, hanesan: ai eo tasi ninin ne ' e hala ' o di ' ak ida ne ' ebé sufisiente atu uza nu ' udar meiu ida atu terapia ba rekreasaun. Iha ne ' ebé iha fatin pasiente sira bele sente diak no relaxado atu nune ' e pasiente mak iha kapasidade atu hato ' o nia sentimentu la sente pressionado.
Iha sirkunstánsia balu iha terapia recreativa ne ' ebé mak hala ' o iha uma ne ' e, tenke acrescentado uza meiu komunikasaun sira seluk, nu ' udar lian múzika ne ' e bele aumenta conforto pasiente nian.
Karik terapia ne ' e hala ' o iha kuartu ida husi ninia grupu, sei sai efikás liu se kompostu husi 4-6 iha pasiente sira ho KIS. Ida ne ' e kuantidade ne ' e relativamente efikáz ba terapeuta no pasiente iha aplikasaun terapia.
b. múzika
Ba múzika ida ne ' e desportivu bele mós adicionados bainhira halo terapia. ne ' ebé múzika ne ' e bele halo mós vizita pasiente sente-an hakmatek no diak liu. Iha ninia dezenvolvimentu aplicativos, musicoterapia mós iha tempu badak ne ' ebé refere nu ' udar terafi alternativa ba uzu bainhira seluk tratamentu médiku ne ' e konsidera hanesan apropriadu. Porezemplu, iha kazu autismo no catatonia (rigidez kona-ba isin-lolon tanba distúrbiu psikolojiku), bainhira habilidade orál ne ' e lakon, ne ' e akontese musicoterapia kontribui bemanfaat liu.
Ba múzika ne ' e bele lori ba infrasaun sensação responde emosional, maske fízika ne ' e. Ba pasiente Pasie-psiquiátrica ne ' e, múzika ne ' e bele ajuda sira atu organiza no bersam nu ' udar família no lembrá sira husi momentu ksolok ne ' ebé akontese ona ho sira, atu nune ' e pasiente mak toma konta ho hakmatek ho problema.
KAPÍTULU III
ENSERRAMENTU
• Konkluzaun
Atividade recreativas mak normalmente hala ' o iha sira nia tempu livre sira nian (leasuretime). Aktividades oioin ne ' e derivado liafuan "licere" (latim), ne ' ebé signifika lisensa atu bele goza momentu hirak ne ' ebé livre husi atividade rotina atu bele restaura ka atualizar.
Halo rekreasaun nu ' udar atividade iha tempu deskansa ka casual. Iha leten hasoru nian bele iha ona konkluzaun katak definisaun rekreasaun ne ' ebé hala ' o atividade iha tempu deskansa nian (kampu) ne ' ebé ho objetivu atu estabelese, hadi ' a fila fali ba frescura fízika, mentál, neon no enerjia instalasaun (hakarak individualmente ka iha grupu) mak ne ʼ ebé lakon tanba atividade rotina loron hotu-hotu, buka husi jogu diversaun nian, entretenimento no atividade oin-oin no bele fó satisfasaun no emosaun ne ' ebé mak ho intensaun atu hala ' o ema nian no moris espirituál ".
Utilidade atu rekreasaun mak hanesan:
ida ne ' e. Ba saúde, saúde no korpu no neon
b. Atu bele estabelese ka harii karáter
c. Nu ' udar impedimentu ba krime
d. Nu ' Udar meiu ida ne ' ebé edukasaun morál
no. Atu nune ' e buat ne ' ebé relasiona ho ekonomia
ENSERRAMENTU
• Konkluzaun
Atividade recreativas mak normalmente hala ' o iha sira nia tempu livre sira nian (leasuretime). Aktividades oioin ne ' e derivado liafuan "licere" (latim), ne ' ebé signifika lisensa atu bele goza momentu hirak ne ' ebé livre husi atividade rotina atu bele restaura ka atualizar.
Halo rekreasaun nu ' udar atividade iha tempu deskansa ka casual. Iha leten hasoru nian bele iha ona konkluzaun katak definisaun rekreasaun ne ' ebé hala ' o atividade iha tempu deskansa nian (kampu) ne ' ebé ho objetivu atu estabelese, hadi ' a fila fali ba frescura fízika, mentál, neon no enerjia instalasaun (hakarak individualmente ka iha grupu) mak ne ʼ ebé lakon tanba atividade rotina loron hotu-hotu, buka husi jogu diversaun nian, entretenimento no atividade oin-oin no bele fó satisfasaun no emosaun ne ' ebé mak ho intensaun atu hala ' o ema nian no moris espirituál ".
Utilidade atu rekreasaun mak hanesan:
ida ne ' e. Ba saúde, saúde no korpu no neon
b. Atu bele estabelese ka harii karáter
c. Nu ' udar impedimentu ba krime
d. Nu ' Udar meiu ida ne ' ebé edukasaun morál
no. Atu nune ' e buat ne ' ebé relasiona ho ekonomia
Sujestaun
Nune ' e artigu sira kona-ba Recreation nesesidade ne ' ebé ami halo, ne ' e bele sai útil ba ita hotu. Liu ka menus husu deskulpa. Karik iha falta bele agrada ka krítika no konsellu. Obrigasaun.
Nune ' e artigu sira kona-ba Recreation nesesidade ne ' ebé ami halo, ne ' e bele sai útil ba ita hotu. Liu ka menus husu deskulpa. Karik iha falta bele agrada ka krítika no konsellu. Obrigasaun.
Tidak ada komentar:
Posting Komentar