Sabtu, 12 Maret 2016

MANAJEMENT TERBATU BALITA (MTBS)


  1. Definisaun ba Jestaun Integrada Moras sira Labarik nian


Atensaun Integradu ba Moras Sira Labarik nian (AIDI) nu ' udar abordajen ba integrasaun iha jestaun ba labarik, ema moras sira ne ' ebé mosu ba tratamentu ambulatório ida ba kuidadu saúde primáriu sira, ne ' ebé inklui curativa hasoru pneumonia, diarréia, sarampo, malária, infecções de rona, ida-idak no kobertura ba promosaun no preventiva imunizasaun, suplementasaun ho vitamina a no akonsellamentu ai-han ne ' ebé ho objetivu atu hamenus mortalidade no morbidade labarik ki ' ik tinan lima nian no fó presaun ba moras (Diretríz ba Implementasaun Atensaun Integradu ba moras Prevalentes iha Labarik Sira iha sentru saúde, Módulu 7, 2004). Labarik nian (labarik tinan lima) ba labarik tinan-tinan 5 0 (la inklui idade tinan 5) (AIDPI, Módulu 1, 2004).
     jestaun integrada moras sira labarik nian (AIDPI) mak módulu sot ne ' ebé esplika ho detalle mós implementa prosesu integrasaun kona-ba servisu iha servisu ho labarik moras ne ʼ ebé mai atu ambulatório ida ne ' e. Integrasaun servisu la ' ós de ' it mak curativo, maibé atu promove no prevensaun. Kuaze 70% husi oho labarik ki ' ik 5 tanhun kauza husi pneumonia, diarreia, malária, sarampo ida-idak. Iha indonézia, taxa mortalidade infantil (TMI) 50/1000 n moris no taxa mortalidade infantil (Akaba) 64/1000 n moris (Surkesnas, 2001) kolega sira bele iha ona konkluzaun, tan ne ʼ e, AIDPI ne ' ebé mak nia hakarak dehan?
 2. Istória Kriasaun AIDPI
estratéjia AIDPI ne ' e tama iha indonesia husi OMS iha 1996. Iha 1997, ministériu Saúde, iha kolaborasaun ho módulu adaptasaun AIDPI OMS OMS no indonézia Pediatric Association (IDAI). Módulu ne ' e mak sira uza iha asaun formasaun iha fulan novembru tinan 1997 ho sira nia treinadór ba SEARO. Hahú kedas iha implementasaun AIDPI iha indonézia dezenvolve progresivamente no atualiza módulu AIDPI ne ' e hala ' o periodikamente ba akordu ne ' e ho dezenvolvimentu programa saúde iha departamentu Saúde no pediatria liuhusi IDAI.

To ' o finál tinan 2009, implementasaun AIDPI kobre 33 rezultadu ne ' e, maibé la sentru saúde hotu-hotu mak bele aplika ba razaun oin-oin: falta profisionál saúde nian iha puskesmas treinu AIDPI, traballadór saúde nian hotu-hotu ona, maibé infra-estrutura hirak ne ' e la prontu ona, laiha kompromisu Prezidente sentru saúde, no seluk tan. Tuir dadu hirak hetan hosi relatóriu periódiku departamentu Saúde rezultadu iha indonesia, liu husi Sorumutuk Nasionál kona-ba Programa Saúde labarik nian, iha 2010, númeru sentru saúde ne ' ebé implementa AIDPI to ' o finál tinan 2009 sa ' e ba 51,55%. APS dehan katak ona aplika AIDPI karik kumpri kritériu hirak implementa tiha ona (aproximando desgaste AIDPI), pelumenus 60% hosi númeru vizita labarik moras iha sentru saúde nian.

3. Estratéjia AIDPI no Prosesu

AIDPI estratéjia memliliki komponente típicos tolu ne ' ebé hetan benefísiu ne ' e, hatene:

Komponente I: hadi ' A kompeténsia profisionál sira saude nian iha jestaun ba kazu labarik moras (aleinde médiku, profisionál saúde nian la médiku ne ' e mós bele ezamina no trata pasiente sira, sura katak iha tiha ona treinu).
Komponente II: hadi ' a sistema saúde nian (liu-liu iha bairu/sidade).
Parte III: hadi ' a pratika atu sobu familia no iha kuidadu domiciliários no peskiza ba kazu ne ‟ e hakman kanek labarik nian (hadi ' a família no komunidade empoderamento) ne ' ebé koñesidu AIDPI baze komunitária.
prosesu kona-ba jestaun kazu ida-ne ' ebé estabelese iha faze tuirmai:

Avaliando labarik nian iha loron 2-5 nia laran ka labarik ki ' ik ho idade entre 1 2 semana ne ' e nia laran no anamnese no teste físiku.
Halo kategoria klasifikasaun atu ezekuta asaun.
Trata hodi fornese reseita, nu ' udar administra medikamentu no medida sira seluk ne ' ebé presiza atu hala ' o iha faze ne ' e.
Advogadu da-mãe.
La fó servisu barak liután.
CORNELIO FREITASS

Tidak ada komentar:

Posting Komentar